Príbeh Sunlit’e 7 sa začal túžbou... Som masérka a svoju prácu milujem. Vykonávam ju s chuťou, láskou a radosťou. Pracujem na všetkých úrovniach: telo, myseľ, duch-duša. Moja práca je pre mňa láskou, šťastím a radosťou. A táto práca vo mne zanecháva pocit, ktorý je neuchopiteľný, nehmotný.

Narodili sme sa do hmotného sveta, pohybujeme sa v hmote, tvoríme s ňou. Aj ja pracujem s hmotou (telami), ale mojou prácou neviem nič hmotné odovzdať. A tak sa začala moja túžba... Mala som túžbu odovzdať niečo zo mňa samotnej v hmotnom prevedení. Niečo, čo môžeme chytiť do ruky, podať. A tak som začala bádať, čo by to mohlo byť. To niečo zo mňa, čo môžem ľuďom vložiť do ruky, a ono im zanechá pocit.

Hlavou mi prešlo niekoľko myšlienok, niekoľko nápadov. Ale nič vo mne nezarezonovalo tak, aby som cítila, že to je to pravé. Čas plynul a moja túžba neustávala, ja som stále bádala, hľadala... Mojou veľkou pomocníčkou na mojej ceste bola viera. Celý čas som verila, že jedného dňa nájdem to správne, to pravé, čo chcem ľuďom odovzdať. A stalo sa. Jedného dňa prišla ku mne na masáž moja kamarátka Ivetka a pri masáži získala napojenie a vedomie. Začala rozprávať... Vidím kráľovskú korunu, na nej rubíny, znak v podobe zvláštneho trojlistka... Ja som hneď chytila papier, pero, a začala som si všetko zapisovať, aby mi nič dôležité neuniklo.